Vývoj zariadenia na separáciu plynu sa začal prvým komerčným generátorom kyslíka vyrobeným v Nemecku v roku 1903 a potom sa objavili ďalšie zariadenia na separáciu surového plynu. V roku 1921 založili Spojené štáty americké prvé komerčné zariadenie na získavanie hélia a skvapalneného zemného plynu. Tieto zložky vstupného plynu sú premenlivé a nestabilné (najmä pri nízkej teplote a tlaku) a výpočet fyzikálnych vlastností je zložitý, čo prináša ťažkosti pri návrhu. Preto sa dlho spaľujú ako palivo. Až v 30. rokoch 20. storočia sa objavilo separačné zariadenie koksárenského plynu a vodného plynu, ktoré uspokojilo potreby priemyslu hnojív. V 60. rokoch 20. storočia Spojené štáty prijali expandér kvapalných turbín na výrobu zariadenia na získavanie ľahkých uhľovodíkov hlbokou nízkoteplotnou metódou zemného plynu, takže miera extrakcie propánu a etánu dosiahla 80 percent, čím sa znížili výrobné náklady chemických surovín. . Vďaka výhodám nízkej spotreby energie, menšieho počtu zariadení, nízkych investícií a vysokých ekonomických výhod sa technológia separácie plynov rýchlo vyvinula.
Princíp separácie plynov: základným princípom separácie je postupné ochladzovanie vyčisteného vstupného plynu tlakom alebo tlakom na kondenzačnú teplotu každej separovanej zložky pre samostatnú kondenzáciu (jednostupňová alebo postupná kondenzácia); Alebo sa privádzaný plyn stlačí, ochladí. Bežná teplota kondenzácie plynu (pri tlaku 101,325 kPa).